Pravdivý príbeh: Za jeho láskou sa skrývala hnusná vypočítavosť

Bolesť hlavy

thinkstockphotos.com

Nikdy by mi nenapadlo, že ,,zdochýnajúci pes, ktorého sa s láskou ujmem, mi z vďaky pohryzie ruku. „Keby som vtedy nebola pracovala s ľuďmi, dnes by bol zo mňa určite blázon. Iste by som zošalela zo šoku, že ma manžel po 22 rokoch vymenil za inú.

V práci sme s kolegyňou denne prichádzali do styku so zákazníkmi, väčšinou mužmi a o humorné situácie nebolo nikdy núdza, nakoľko ona bola veselá kopa. Pomáhalo mi to odreagovať sa. Raz ma jeden požiadal o číslo a pozval na kávu. Snažil sa o flirt, ale priznal sa,že je ženatý. Takí u mňa doteraz nemajú šancu. Ale získal si moje sympatie a zostali sme kamaráti. Niečo ,,viac“prichádzalo do úvahy jedine vtedy ,keď bude niekedy volný a ja tiež. Bola som šťastná, že som mu mohla pomôcť, keď tu ležal v nemocnici. Lebo skolaboval v robote a nemal mu kto kupiť veci osobnej potreby a doplniť biednu nemocničnú stravu. Bola som pre niekoho užitočná a potrebná.

Ubehlo 8 rokov a každý si žil svoj život. Niekedy sme si zavolali, kto má čo nové a ako žije a raz, dvakrát do roka sme sa na pár minút videli u mňa v práci ,keď pracovne tranzitoval cez naše mesto. Bol z východu a mne tam medzitým vyštudovala dcéra VŠ. Nevideli sme sa už dva roky, ani mi nevolal.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Za peniaze vraj lásku nekúpite – ale u mňa to funguje


Zrazu  tesne pred Vianocami v 2012 sa u mňa v práci zjavil a vyzeral hrozne zničene. Bože,vravím si v duchu,čo sa stalo s tým človekom? Vychudnutý, strhaný výraz v tvári, hlboké vrásky…ale aj tak mi srdiečko poskočilo, že vidím známeho človeka. Vraj nemá už moje číslo, lebo oň prišiel pri výmene mobilu. Už ma tu hľadal, ale kolegovia mu moje číslo nedali. Vraj mu pred pár mesiacmi náhle zomrela manželka. Zamávalo to so mnou,veď bola len 42 ročná. Do rána som nad ním v robote plakala. Ako keby niekto mňa opustil.

Odvtedy sme si denne volávali a smskovali. Hneď ma ,,miloval“ a bola to ,,láska. Ja som ho brzdila,lebo už som poznala sklamanie. Varovala som ho hneď na začiatku, ako s ním naložím, ak ma oklame. Budem reku tolerovať ten rok od smrti jeho ženy a nebudem sa u nich dovtedy ukazovať. Že keď je teraz volný, splním ten sľub, čo som mu dala. Lebo sľuby sa patrí plniť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov


Môj syn ho odmietal akceptovať, tak som mu pohrozila, že si môže ,,zbaliť kufre.“ Tak ho kôli mne znášal. Fungovali sme u mňa. Raz do mesiaca prišiel, na jednu, dve noci. Lebo pracuje v Čechách a o dlhší čas som ho nechcela oberať, aby sa mohol venovať aj deťom. Premýšľali sme spolu, ako by sme a kde žili, čo robili, hľadali sme domy, byty. V reále i na nete. Aj prácu pre  neho. Aj vo Viedni sme spolu hľadali, u mojich známych. Spoznali ho tu moji kolegovia, niekoľkí šéfovia firiem, moja mama. Dcéra zatiaľ nie. Lebo tá má svoju domácnosť, mimo mojej. Nemám ružovú finančnú situáciu, ale veľmi ma potešilo ,keď som ho mohla na meniny alebo narodeniny obdarovať  nejakou maličkosťou. Nech sa chudáčik odreaguje od tej tragédie. Bola som skromná. Stačili mi tie dve noci v mesiaci. A že prečo si vybral práve mňa? Veď keby to bolo len na sex, že to nájde aj doma, bližšie. Nevedel mi to vysvetliť. Vraj to bol osud.

Keď som tomu už začala veriť, že je to tá láska, niečo mi začalo byť divné. Povedala som mu, že jednej mojej známej kamoška má zaťa od nich a býva tu na sídlisku, kde ja. Poznal ho. A u nás v hoteli spala bývalá susedka jeho svokry, ktorá teraz žije v dedine, z ktorej on pochádza. Zrazu mal problém zastaviť sa u mňa v robote, keď cestoval cez nás z práce a do práce, lebo vraj šoferuje jeho kolega. A prísť ku mne vlakom tiež nemôže, lebo nemá na cestu. Tak som mu poslala peniaze ,aby sa nemal na čo vyhovárať .Vrátil mi ich síce, ale niečo iné mi zostal dlžný. To som dostala späť prostredníctvom polície a jeho šéfa.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Nevera, alkohol, ale aj láska – zažila som v živote všetko


No a keď uplynul ten rok,čo som držala v úcte jeho manželku a boli sme dohodnutí, že k nim prídem, prestal so mnou komunikovať. Iba raz mi zdvihol mobil a povedal, že či on má pre mňa riskovať, že príde o rodinu a jemu to deti nedovolia, ani svokra, ktorá ani nebýva s ním. Že tam nechce vidieť žiadnu cudziu ženu. A nemal vraj odvahu mi povedať, že chce byť so mnou len kamarát. Ale kamaráti spolu nespia, ani si lásku nevyznávajú. Na to ,,odvahu mal?“A ja som mohla stratiť rok života kôli nemu? Veď také niečo si treba zaslúžiť, dať niekomu kus života. A čo moja povesť? Že ma oklamal nejaký muž?! Jemu je jedno, ako ja teraz vyzerám pred kolegami, svojimi deťmi a susedmi. Je to najhorší pocit v mojom živote. Zažiť, že zo dňa na deň sa stanete neznámym pre človeka, ktorého ste milovali a pomáhali mu vyrovnať sa s ťažkou traumou. A pripustiť si, že ste naleteli klamárovi. Takto láska iste nevyzerá. Veľmi to bolí. A doslova. A o to viac, že stres, vyvolaný týmto zážitkom ma zložil na nemocničné lôžko a bola som dlhodobo marod. Táto rana ,,osudu“ našťastie nebola smrteľná. Sama sa raz tej svokry aj detí spýtam, či tak naozaj reagovali a či im on o mne vôbec povedal. Keď nemá ani toľko charakteru, aby sa mi aspon slovkom ,,prepáč“ ospravedlnil…ako mi to nedávno sľúbil a zas nedodržal.

Prestala som cítiť empatiu a túžbu komukoľvek pomáhať. Aby ma niekto znovu ,,zožral“, a potom zmocnel, nabral silu a ďalej skúšal ,,hrýzť“ nejakého iného dobrodinca. Sama musím dokázať pevne stáť na vlastných nohách. Nič iné si od života neprajem.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, V
Odporúčame