Neverníci, pozor: Za vašu neschopnosť monogamie vedci vinia aj gény

Nevera

thinkstockphotos.com

Pri nevere sa vinníci vyhovárajú neraz na množstvo faktorov – od „nevedel som, čo robím“ cez „bol som opitý“ až po „to ona ma zviedla“. Teraz im podľa vedcov možno pribudne ešte jeden – podľa vedcov totiž existuje možnosť, že sklon k nevere máme v našich génoch.

Sklony k promiskuite sú zrejme zapísané v DNA, avšak sexuálne správanie podľa vedcov neurčuje len súbor genetických faktorov. Svoju úlohu zohrávajú aj faktory biologické, kultúrne, historické, psychologické a náboženské. V mnohých štúdiách sa vedci snažia dať odpoveď na to, prečo má niekto väčší sklon ku zrade partnera. V jednej veci sa pritom zhodujú: nejde len o psychológiu. Ten, kto zrádza, to robí aspoň sčasti preto, že to uvedené vo svojej DNA.

Máme gény zrady?

O možnosti, že existujú gény zrady, sa zmieňuje štúdia austrálskej Queenslandskej univerzity. Túto hypotézu prevzali ďalšie štúdie, ktoré analyzovali experti na 23. kongrese Európskej psychiatrickej asociácie (EPA) vo Viedni. Ohľadom koncepcie geneticky podmienenej nevery sú odborníci opatrní.

Ide len o hypotézu

,,Teraz ide iba o hypotézu, ktorú treba preveriť, rozhodne nejde o nič také, čo by sa mohlo stať pre chronických neverníkov akýmisi alibami,“ upozorňuje Marcel Waldinger z holandskej Utrechtskej univerzity. Avšak dodáva: ,,Čisto psychologický prístup k otázke nevery nie je možný, pretože sa objavili nové vedecké dáta vypovedajúce o vplyve neurobiologických a genetických faktorov.


Mohlo by vás zaujať: Nevera tri krát inak: Aj toto môže spraviť s vaším vzťahom


Je nevera normálna, alebo nie?

,,Početné štúdie naznačujú, že niektoré osoby môžu byť vnímavejšie k druhým v hľadaní nových zážitkov v láske,vysvetľuje Richard Balon z Waynskej štátnej univerzity v Detroite, ktorý na viedenskom summite hovoril na tému, či je nevera normálny, alebo patologický jav. Expert sa odvolával na niekoľko prác, z ktorých jedna bola publikovaná v časopise Plos One. Naznačuje sa v nich, že za sklony k nevere či zrade možno môže genetické usporiadanie systémov dopamínu a oxytocínu.

„To nie ja, môžu za to hormóny!“

Nie náhodne tieto neurotransmitery považované za hormón radosti, odmeny, túžby po nových emóciách (súvisí so zamilovanosťou, ale aj s konzumáciou drog a potravín, ako je čokoláda alebo pizza) pokiaľ ide o dopamín.

Pokiaľ ide o oxytocín, ten je považovaný za hormón lásky, vernosti a dôvery. Predpokladá sa preto, že variabilita v génoch, ktoré regulujú uvoľňovanie týchto hormónov, môže vytvárať dispozície k rôznemu sexuálnemu správaniu.


Mohlo by vás zaujať: Neverní päťdesiatnici: Podľa prieskumu ich podvádza naozaj dosť


Výskum je ťažký, chýba úprimnosť

Štúdie, ktoré ukazujú, že sklony k promiskuite je potrebné hľadať aj v genetickej výbave, boli realizované aj na jednovaječných dvojčatách, mužoch i ženách. Vedci dospeli k záveru, že v prípade rovnakej DNA zrejme veľmi podobné predpoklady k nevere. ,,Ovšem hlavný problém tkvie v tom, že viesť vedecké štúdie o zrade je ťažké. Je málo tých, ktorí ochotní pripustiť, že majú okrem svojho partnerského vzťahu ešte ďalší pomer, takže je ťažké dospieť ku štatisticky preukázateľným výsledkom. Môžeme povedať, že tu sú niektoré náznaky o možnom vzťahu medzi génmi a neverou, ale je potrebné ich hlbšie osvetliť,konštatovali Balon a Waldinger.

Faktorov je mnoho

,,Pripomeňme, že gény nefungujú bez prostredia. Sexuálne správanie určuje súbor genetických, biologických, kultúrnych, historických, psychologických a náboženských faktorov,“ hovorí Balon. Existuje najmenej 50 odtieňov šedej, dodáva a zdôrazňuje, že veľké cicavce nemusia byť nutne monogamné, vrátane človeka v niektorých kultúrach, ako je moslimská či mormonská. Vo zvyku mať viac partnerov sa môže skrývať biologická potreba rozšíriť čo možno najviac svoj vlastný genetický materiál, aby tak žil ďalej z generácie na generáciu.


Aké skúsenosti s neverou máte vy? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Zora, ČTK, La Repubblica
Odporúčame