Ilustračné foto

Pravdivý príbeh: To som teda dopadol - manželka si zo mňa urobila sluhu

02. 03. 2016

Na chod domácnosti a rozdelenie prác som mal s manželkou od začiatku nášho vzťahu rovnaký názor. Ja som robil nákupy, ona varila. Upratovanie sme si delili pol na pol, o štvornohých miláčikov sa starala Lenka, boli to jej srdcovky. Takto sme boli obaja spokojní a niektoré páry nám aj závideli, že sa nikdy nehádame ohľadom nevysypaného koša alebo nevypranej bielizne. Nemali sme kedy, keďže sme sa mohli jeden na druhého spoľahnúť, že spraví to, čo má. Až do chvíle, kým Lenka nevymenila robotu a nezačala byť až príliš pod vplyvom svojich kolegýň.

Vedel som, že Lenka chcela zmeniť miesto už dlhšie. Tešil som sa spolu s ňou, keď si našla na internete ponuku, ktorá bola akoby šitá priamo na ňu, hlavne keď ju zavolali na pohovor. Miesto napokon aj dostala. Realita ale bola iná. Robota sa Lenke páčila, len prostredie, v ktorom robila, bolo hrozné. Šéfka znepríjemňovala život jej aj ostatným. Miesto toho, aby Lenka dala výpoveď, ako som jej radil, chcela dokázať, že na to má a nejaká zakomplexovaná mrena ju odtiaľ nedostane.

Čas strávený navyše v práci išiel na úkor času stráveného doma a s nami. Ani neviem ako, postupne ostala celá starostlivosť o domácnosť na mne. Z roboty som utekal na nákup, rýchlo von so psami, potom niečo spravil na večeru, spravil so synom úlohy a keď zaspal, ešte som upratoval. Manželka prišla domov zničená, najedla sa, posťažovala sa mi ako toho má v práci veľa a išla do postele.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Priateľ je zvrhlík, pozerá porno a chodí na sex stránky


Po roku Lenkinu šéfku prepustili a ja som sa radoval, že Lenka bude opäť chodiť domov v normálnom čase a hlavne celá domácnosť nebude stáť len na mojich pleciach. Mýlil som sa. Lenka nabrala druhý dych, a keďže ju práca nesmierne bavila a napĺňala, ostávala v kancelárii dlho. Raz dokončovala takú prezentáciu, pripravovala onaké materiály alebo sa len tak zakecali s kolegyňami, s ktorými si začala veľmi dobre rozumieť.

Keď jeden večer Lenka konečne dokvitla domov, v dobrej nálade sa chcela podeliť s novinkami z roboty. Ja som išiel dušu vypľuť, aby bolo všetko tak ako má byť, postarané o dieťa, popratané, navarené. Ozval som sa, že ma vôbec jej príhody s kolegyňami nezaujímajú a mala by sa zamyslieť, či sa jej dá spravodlivé, že ja robím všetko a ona nič. S Lenkou sme sa pohádali, že som necitlivý a nedoprajem jej, aby bola šťastná. Normálne som mal potom aj výčitky, že som na ňu takto vyletel, aj keď som vedel, že mám pravdu. Za všetkým som videl vplyv jej kolegýň, ktoré jej dávali rozumy a mali plno rečí o tom, ako si má ísť za svojím, hoci nejedna z nich poriadneho frajera nemala, o manželstve ani nehovoriac.


Od hádky s Lenkou sa ale nič nezmenilo, akurát sa manželka so mnou skoro týždeň nebavila. Napokon sme sa uzmierili, respektíve som kapituloval a nabehol na svoj trojboj práca, varenie, upratovanie. Lenka začala byť opäť ku mne milá, chodila vysmiata a spokojná. Radil som sa aj s kamarátom, akoby by situáciu riešil on, ale takmer ma vysmial. Veď mám peknú ženu, ktorá ma nepodvádza a ešte navyše aj prispieva nemalou sumou do rozpočtu, mám byť rád. Koľko žien vyciciava muža z peňazí a ešte mu poza chrbát aj parohy nasadí.

O to tu však nejde. Ja sa pomaly prestávam cítiť ako chlap, nieto ešte ako manžel. O sexe sa mi môže len snívať. Pripadám si ako Lenkina spoločníčka, ktorá sa o všetko postará, pomôže jej a ešte si ju po dlhom dni v práci aj pozorne vypočuje, povzbudí, keď treba poľutuje. Kto si vypočuje a povzbudí mňa, to už moju manželku nezaujíma. Neviem, či som nenormálny, aj preto sem píšem, že čo si myslia iní čitatelia. Ja totiž netuším, ako dlho to takto vydržím...


Ako by ste túto situáciu riešili vy? Poznáte podobný príbeh? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

TEXT:

Súvisiace články