Nikdy som nemala šťastie na mužov. Prvý vážnejší vzťah mi vydržal dva roky. Priateľ ma začal biť hlava – nehlava. Veľmi sa zmenil, kradol mi peniaze, dokonca ma raz tak zmlátil, že som skončila v nemocnici. Bola som naivná, nahovárala som si, že to sa raz určite zmení.
No nezmenilo, žiaľ, stala sa taká vec, v jeden večer prišiel opitý pod obraz boží, a znásilnil ma. Okrem samotného pohlavného styku ma tak ťahal za vlasy, že mi na hlave zostala asi polovica vlasov. Plakala som, kričala som od bolesti, a celá od krvi som čakala na ráno, že čo bude nasledovať. Správal sa akoby sa nič nedialo, úplne bol ako vymenený. Keď som mu pripomenula čo sa stalo v noci, len ma nepekne vysmial a napľul mi do tváre bola posledná kvapka, tu som si uvedomila, aká som hlúpa a že toto týranie sa musí skončiť. Rozišli sme sa. Peklo však ešte len začalo, keď ma začal sledovať, prepichol mi pneumatiku na aute, fixkou napísal na auto samé pohoršujúce slová na moju osobu.
Ale šťastena si ma našla. O necelý mesiac som si našla nového partnera, ale akým spôsobom? Veľmi zvláštnym. Prechádzala som sa po meste, v mysli mi premietalo milión myšlienok a nezodpovedaných otázok, keď som začula z námestia hudbu. Nebola to však obyčajná hudba, bolo to niečo iné… Chlap v otrhaných gatiach, v rukách gitara, sedel na zemi, tváril sa veľmi zničene, a hral. Hral tak, že sa mi dotkol hudbou môjho srdca. Mala som nutkanie mu pomôcť pár mincami do klobúka, ktorý ležal na zemi. Vytiahla som teda mince z peňaženky, a vhodila som dotyčnému pouličnému muzikantovi. Tak krásne mi pozrel do očí, a tak úprimne sa poďakoval, že na druhý deň som musela ísť náhodne okolo. S malou dušičkou som čakala, bude tam – nebude?
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov
Bol tam. Aj keď ma nespoznal. Áno viem, námestím prejde denne niekoľko stovák ľudí, niektorí sa ponáhľajú, iní majú času a času. Ja som bola akurát sklamaná v láske, a potrebovala som niekoho pri sebe mať. Možno to bolo urýchlené konanie, no ja som muzikanta pozvala ku mne domov na teplú večeru. Mne ho prišlo tak ľúto, že to bolo to jediné, čo som v tej chvíli mohla urobiť. Na moje počudovanie, on súhlasil, a prišiel ku mne veľmi elegantne oblečený. No keď som si vypočula jeho životný príbeh, mala som čo robiť, aby som sa tam nerozplakala. Oproti môjmu to bol veľmi silný odvar.
Žena mu zomrela v nemocnici pri pôrode dcérky, ktorá tiež žiaľ umrela, keď sa dožila dvoch mesiačikov. Tu mi zovrelo srdce a nemala som slov sa pýtať ďalej. Plakala som s ním. Predstavila som si, aký mohol byť šťastný, keby žili. O rok na to mu zhorel dom, nemal kam ísť, a býva na ubytovni. Podnájom si platí z toho, čo zarobí popri hraní, keďže do zamestnania ho nemôžu vziať. Nemá prax. Nevie vlastne nič okrem hrania robiť, a podľa jeho slov, na nočné práce nemá zdravotnú spôsobilosť. Má to ťažké, ale na druhej strane, neopúšťa sa, a hlavne prežíva ako sa dá. Veľa mužov by si siahlo na život, alebo sa ľutovalo. On je iný, a tým si ma získal ešte viac.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Vek je len číslo? Žiaľ, ak ide o lásku to neplatí
Nasťahoval sa ku mne po našej dvojmesačnej známosti. Chodieval ku mne každý deň, až jedného dňa som sa rozhodla, že si ho k sebe nasťahujem. A pýtate sa, čo na to môj bývalý partner? Je vo väzení. Napadol jedného staršieho pána, a dosť ho zmlátil na ulici, svedkovia to popisovali ako pokus o vraždu. Ja som len rada, že je momentálne v cele. S mojim muzikantom Julom sme radi, že máme jeden druhého. Plánujeme spoločnú budúcnosť, chceme mať deti, predsa len už máme aj svoj vek, a hlavne si chceme pomáhať. Nikdy by som si nebola myslela, že nájdem svoju spriaznenú dušu na ulici. Možno si niekto pomyslí, že som blázon. Ale ja toho človeka milujem pre jeho minulosť, ale podotýkam nie som s ním len z ľútosti, ideo skutočnú lásku.
Poznáte aj vy podobný príbeh? Ako by ste sa zachovali v takejto situácii? Napíšte aj ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na