Práca môže mať na náš mozog negatívny vplyv: Koľko roboty je tak akurát?

Pracovná únava

thinkstockphotos.com

Neraz sa hovorí, že práca udržiava mozog človeka aktívny a je prospešná aj s pribúdajúcimi rokmi. To je pravda, vedci však upozorňujú na jedno veľké „ale“. Nič netreba preháňať a nadbytok hodín strávených v zamestnaní najmä po štyridsiatke sa na našom mozgu prejavuje negatívne. Koľko práce je teda ideálne množstvo?

Ak je práce príliš, platíme za to určitú cenu: výrazne klesne náš kognitívny výkon. Slabne pamäť, duševná činnosť a schopnosť uvažovať, a to so sebou nesie aj nižšiu produktivitu práce. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.

Magická hranica 25 hodín týždenne

Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktorý títo ľudia za týždeň odpracovali. Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac ako 25 hodín týždenne, nastala rýchlo opačná situácia.


Mohlo by vás zaujímať: Prerastá vám práca cez hlavu a vaše vzťahy trpia? Zastavte sa a konajte!


Priveľa práce je horšie ako žiadna

,,Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína zotierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, ako keď nepracujeme vôbec,“ hovor Colin McKenzie z japonskej Univerzity Keio. V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom v celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak: tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku.

Úraduje zrejme stres a nedostatok spánku

Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá existuje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom, a nezisťovali, aká je príčina pozorovaných výsledkov. Autori štúdie však predložili dve hypotézy: je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.


Mohlo by vás zaujímať: Práca v kancelárii ho nudila, namiesto toho do snehu vlastnými nohami tvorí monumentálne umenie


V mladosti je človek odolnejší

Účinky práce u osôb mladších ako 40 rokov môžu byť menej zjavné. ,,Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších osôb je rôzna, uvádza McKenzie. ,,Mladí ľudia bývajú odolnejší proti účinkom dlhých pracovných smien,“ dodáva. Ľudia starší ako 40 rokov sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.

Pre Švédov nič nové

Pre Švédov ide o potvrdenie nového trendu: rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej smeny ako štandardu. Dvojročný experiment sa uskutočnil napríkald v domove dôchodcov v meste Svartedalens. Počas neho pracovali 6 hodín denne namiesto 8, plat sa im ale nezmenil. Výsledok? Šťastnejší a zdravší zamestnanci a pokles PN o 10 percent. Na druhej strane však nutnosť prijať ďalších 17 pracovníkov a veľké náklady navyše. Uvidíme teda, ako si zamestnávatelia a politici s otázkou kratšieho pracovného času poradia.


Koľko hodín denne venujete práci vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Zora, ČTK, Corriere della Sera
Odporúčame