Každý, kto nás poznal tvrdil, že sme tvorili pár odjakživa. Ja a Adam. On bol môj prvý a verila som, že aj posledný. Za tie roky sme sa aj rozišli, ale nakoniec sme si vždy k sebe našli opäť cestu.
Kameňom úrazu boli Adamove nočné výjazdy. Ja som bola typ, ktorý si ideálny večer vo dvojici predstavoval doma pri filme, alebo len tak spolu pod dekou. Adam nevedel vydržať bez toho, aby aspoň raz cez víkend nešiel s kamarátmi do baru, na pivo, niekam na byt. Čím som bola staršia, tým som tieto jeho resety tolerovala menej a menej. Chcela som sa usadiť, žiť normálny život. Ako moje rovesníčky, ktoré si rad radom zakladali rodiny. A ja stále nič.
Môj priateľ však ani len zďaleka nezdieľal môj pohľad na život. Keď odišiel oslavovať bratove narodeniny a dva dni ho nebolo, po veľkej hádke som ho vyhodila z bytu s tým, že je koniec. Po veci nech si niekoho pošle, nechcela som Adama už ani vidieť.
Adam si po veci prišiel sám, ale neodišiel. Prekvapil ma prsteňom a žiadosťou o ruku. Konečne som sa aj ja dočkala, tešila som sa. Adam sa mi od zasnúbenia menil pred očami. Našťastie nie k horšiemu. Už nechodil tak často von. Sám tvrdil, že z toho len potreboval vyrásť. Nasledovala svadba a po nej každý, vrátane mňa očakával, že sa stanem mamou.
S Adamom sme sa snažili o dieťa naozaj veľmi, no nedarilo sa nám. Po roku som strácala nádej, po dvoch som išla k lekárovi. Obaja sme boli v poriadku, máme sa vraj len menej stresovať.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manžela som prebrala sesternici, dodnes je urazená
Roky plynuli, ale vytúžené tehotenstvo sa nie a nie dostaviť. Už sme si povedali, že kašleme na to. Ubehli ďalšie roky a ja som sa pred svojimi štyridsiatimi narodeninami dozvedela, že budem mamou. Ťažko opísať, ako som sa tešila. Tehotenstvo bolo náročné, určite v tom hral úlohu aj môj vek. Vedela som, že to nebudem mať najjednoduchšie, ale mala som Adamovu podporu. Na malé sa tešil rovnako ako ja.
Príchodom Samka na svet sa však veľa vecí v našom manželstve začalo meniť. Zistila som, že z pôrodnice som si síce doniesla jedno dieťa, ale celý čas som mala doma ešte jedno. Adam bol absolútne nemožný, čo sa týkalo pomoci s bábom. Nechcel, nevedel, nemal záujem. Pre neho sa starostlivosť o dieťa skončila jeho splodením.
Navyše začal opäť chodievať von s kamarátmi. Vyhadzoval mi na oči, že je jediným živiteľom rodiny, celý týždeň drie ako kôň, má preto nárok cez víkend vypustiť paru. Posielal aj mňa, ale ja som chcela byť so synom, víkendy tráviť spolu ako rodina.
Jeden večer, keď mi Adam len cez správu oznámil, že večer nepríde a ide s kamarátmi pozerať futbal do baru, som sa nahnevala. Ozvala som sa spoločnej známej, ktorá ma už viackrát ťahala von, že sa chce so mnou stretnúť.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Na druhý deň som to oznámila Adamovi, že má na starosti syna, nech sa zariadi. Ja, že idem von s dotyčnou priateľkou. Nevedela som, že sa to v skutočnosti dá, ale Adam ozelenel v tvári. Habkal, na čo sa ideme stretnúť, vyzvedal. Nechápala som, až sa mi nakoniec priznal, že s onou kamarátkou mal pred časom nejaké techtle mechtle. Ale, že sa v poslednej chvíli spamätal, pretože aj keď sa to niekedy nezdá, sme pre neho všetkým.
Cítila som sa hrozne, akoby ma niekto hodil do ľadovej vody. Nechcela som sa s ňou už stretnúť, aj keď som bola zvedavá, či sa mi chcela na stretnutí priznať a ospravedlniť. Kamarátke som nakoniec zavolala. Povedala som jej, že viem všetko a neprajem si, aby sa točila okolo môjho muža alebo našej rodiny. Ona sa zaprisahávala, že všetko bolo trocha inak. Obaja mali v ten osudný večer vypité. Adam jej robil návrhy, ale ona odmietla. Na prvý raz ju ignoroval, niečo si spolu začali, ale nakoniec sa ona spamätala a stiahla sa.
Mala som v hlave riadny zmätok. Nevedela som, komu veriť. Stále neviem. Ani to, či teda išlo o neveru, úlet alebo len nevinný flirt. Adam ma presviedča o svojej pravde a s ňou som odvtedy nebola v kontakte. Adamovi už ale neverím a dala som mu ultimátum. Buď prestane chodievať na záťahy, alebo od neho odídeme. On vie, že na to nemám dosť odvahy, a tak ďalej skúša moju trpezlivosť. Som z toho nešťastná a hnevám sa sama na seba, ale momentálne neviem, ako sa mám zariadiť ďalej.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na