Ja aj môj manžel Miro pochádzame zo skromných pomerov. Celé detstvo sme strávili na vidieku a mesto nás nikdy nejako špeciálne nelákalo. Moji a aj jeho rodičia celý život ťažko pracovali. Nesmierne sme si ich vážili za to, že nám dokázali dať všetko, čo sme potrebovali.
S Mirom sme sa poznali už od malička a niekedy na strednej škole sme pochopili, že cítime niečo viac, ako len priateľstvo. Po dovŕšení veku dospelosti sme sa napokon vzali a rozhodli, že je čas založiť si rodinu.
Boli sme šťastná rodina. Vychovávali sme tri deti a harmóniu nenarušili žiadne väčšie problémy. Pretĺkali sme sa životom tak, ako sme vedeli a kým sme mali jeden druhého, nič nám nechýbalo. Roky plynuli a deti dospievali jedno po druhom. Puberta s nimi nekývala vôbec tak, ako sme sa báli. Každé z detí sa vybralo študovať do hlavného mesta a my sme boli pyšní, že chcú byť vzdelanými mladými ľudmi.
O dcéru Janku sme sa však začali trochu báť. Bola pekná, múdra a šikovná. Vždy spomínala, že chce odísť z dediny, nepracovať manuálne a dobre sa vydať. Jednoducho, vytvoriť ideálne finančné podmienky pre deti. Možno sme si to vtedy neuvedomili, ale narážala na to, že sme neboli bohatá rodina.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra si našla cudzinca, dopadlo to zúfalo
Počas štúdia prešla viacerými vzťahmi. Keď prišiel čas na to, aby sme sa zoznámili s Tomášom, ostýchala sa. Vravela, že má z nášho stretnutia strach. Nechápala som však prečo. Povedala, nech sa pripravím na to, že Tomáš je vysoko postavený muž z veľkého mesta.
Tomáš a Janka prišli veľkým autom. On v obleku a s obrovskou kyticou. To, že chcel byť zdvorilý ma veľmi potešilo, no na druhej strane som mala obavy. Nevedela som, čo môžem čakať. Pochopila som to ale veľmi rýchlo.
Hneď, ako Tomáš vystúpil z auta, si ma premeral. Videla som, že sa mu niečo nepozdáva. Bol síce milý, ale predsudky skryť nevedel. Obracal očami a náš skromný príbytok zrejme tiež nebol podľa jeho gusta. Nechcel sa zdržať veľmi dlho a pri každej príležitosti narážal na to, že pochádza z bohatej a zámožnej rodiny. Aj keď som sa snažila držať na uzde, neovládla som sa. Tomášovi som vytkla, že sa hrá na príliš veľkého snoba.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra podvádzala priateľa, má dieťa s leňochom
Po ich odchode sme boli zmätení. Nechceli sme dcére v láske brániť. Videli sme, že sa majú radi a tam problém nebol. Tomáš k nej bol veľmi pozorný a aj to, že je zabezpečený jej určite vyhovovalo. Pri nás sa v detstve narobila v dome a okolo neho, takže sme vedeli, že tento spôsob života by jej vyhovoval viac.
Ani sme sa nenazdali a mladí oznámili zásnuby. Nevedela som, či sa tešiť či plakať. Manžel povedal nech to nechám tak a veci sa už nejak vyvinú. Prežíval to menej, ako ja. Chvíľu po svadbe bolo všetko v poriadku. Občas prišli oni k nám, o mesiac zase my k nim. Pracovali v rovnakej firme, dobre zarábali a kúpili si veľký dom, o ktorom sme my s Mirom mohli len snívať. Janka po čase otehotnela a narodili sa im dvojičky. Naša rodina sa rozrástla o Miška a Simonku. Veľmi som sa tešila.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Po ich narodení sa však stalo niečo, čo si nevieme celkom vysvetliť. Nemôžem povedať, že Tomáš bol náš vytúžený zať, ale vychádzali sme celkom normálne. No po príchode z pôrodnice sme v ich dome už vítaní neboli. Volali sme ich k nám, ponúkali sme sa, že prídeme pomôcť, no nechceli o tom ani počuť.
Janka nám v poslednom telefonáte vysvetlila, že Tomáša už nebaví pretvarovať sa. Jednoducho si s nami nesadol a nechce, aby sme sa stretávali s jeho deťmi. Povedala som, že sú to moje vnúčatá a hádam ich môžeme prísť navštíviť. Povedala však, že si to Tomáš neželá.
Najviac z tohto všetkého ma sklamalo, že dcéra sa na našu stranu nepostavila. Celý život sme deťom vštepovali, že rodina je to najdôležitejšie na svete. Janka na to asi veľmi rýchlo zabudla.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na