Ilustračné foto

Pravdivý príbeh: Všetok čas som venovala rodine, muž ma aj tak opustil

14. 06. 2017

Posledných dvadsať rokov som mala len minimum času pre seba. V mladosti som si bezstarostnosť užívala plnými dúškami. Nechýbala som na žiadnej dedinskej zábave a nápadníkov som mala toľko, že som si mohla vyberať. Do vzťahu som sa však nehrnula. Mala som pocit, že ma potom nečaká nič, len kolotoč nekonečných povinností. Zrejme už vtedy mi niečo v mojom vnútri našepkávalo, nech si dobre premyslím, ako budem v živote postupovať.

Nevydávala som sa príliš mladá a ani z rozmaru. Naopak, bolo to z veľkej lásky. Avšak za muža, ktorého moja rodina nemohla vystáť. Poznali jeho rodičov, ktorí nežili veľmi usporiadane. Tvrdili, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Varovali ma, ja som ich však úspešne ignorovala. Bola som si istá, že viem čo robím a do čoho idem.

Roky po svadbe sa niesli v znamení povinností. Nemôžem sa však sťažovať, pretože sa nám narodili štyri krásne deti. Dnes sú mojou veľkou oporou a naozaj neviem, čo by som bez nich robila. Môj manžel sa však veľmi zmenil. Už sa nesnažil tak, ako predtým. Nepomáhal mi a všetky povinnosti v dome boli na mojich ramenách. Nemala som ani čas na to, aby som si uvedomila, že sebe samej nemôžem venovať ani chvíľočku.

Nepriznala som si, že som manželstvom urobila chybu. Mala som istú hrdosť a o problémoch s manželom som nikomu nehovorila. Všetko som dusila vo vnútri, keďže som nechcela, aby deti počuli naše hádky. Mlčky som znášala všetko, čo život priniesol.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Neuveriteľné - manžel ma opustil kvôli staršej a škaredšej!


Z práce som utekala vždy domov upratať, navariť a postarať sa o všetkých členov rodiny. Nevadilo by mi to, keby mi život neuštedril ďalšiu ranu. Manžel začať nadmerne piť. V krčme bol častejšie, ako doma. S dcérami sme ho vídali triezveho len málokedy.

Všetky peniaze, ktoré som zarobila šli na našu domácnosť. Neprispieval mi takmer ničím, pretože všetko čo zarobil, prepil. Trpeli tým dcéry a aj ja. Je hrozné, keď vidíte svoje deti nešťastné a neprajem to naozaj nikomu. Kým on chodil preč a zabával sa s kamarátmi, ja som nemala čas prečítať si knihu či pozrieť si film.

Prejavilo sa to na mojom výzore. Šedivé vlasy a kopa vrások na tvári mi pridali aspoň desať rokov, no stále to bolo to posledné, čo ma vtedy zaujímalo. Trápilo to mojich rodičov, ktorí sa už na mňa nedokázali pozerať a vedeli, že sa určite niečo deje. Aj keď ja som zaryto mlčala.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Všetko prasklo až keď sa manžel odsťahoval k inej žene a mňa nechal so štyrmi dcérami úplne samú. Za šťastie pokladám to, že ma rodičia napriek varovaniam neodvrhli a pomáhali mi, ako sa len dalo. Sama by som to určite nezvládla. 

Dcéry sa tiež veľmi snažili, napriek tomu, že to bolo pre nás ťažké. Pomáhali mi s domácnosťou, najstaršia si našla brigádu. Dokázali mi, že majú dobré srdce a bola som veľmi pyšná, že sa z nich stali dobré a citlivé dievčatá. Rokmi postupne dospievajú a ani jedna z nich nepotrebuje toľko starostlivosti, ako kedysi. Poctivo študujú, aby sa mali v živote lepšie.

Ja som si konečne trochu vydýchla a spomalila životné tempo. Chcela by som dohnať všetky roky, počas ktorých som kašľala na to, ako vyzerám, čo cítim a čo by som chcela robiť. Začala som športovať a túžim sa opäť cítiť atraktívne. Ktovie, možno nebudem navždy sama a čoskoro spoznám niekoho lepšieho, ako bol môj bývalý manžel...


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

TEXT: EV
Foto: thinkstockphotos.com