Ilustračné foto

Pravdivý príbeh: Muž ma mlátil, po rozvode som výchovu detí nezvládla

24. 05. 2017

Vychovať štyri deti úplne sama, to je celkom drina. Myslím, že mi dajú za pravdu všetky slobodné mamičky. S Marošom som sa rozviedla už pred desiatimi rokmi, keď boli najmladšie dcéry - dvojičky - ešte len bábätká. Nesprával sa k nám práve najlepšie.

Prišlo aj na fyzické násilie, ktorému som sa napokon dokázala postaviť a podala som žiadosť o rozvod. Trvalo mi to dlho, pretože som sa bála, či zvládnem výchovu a starostlivosť o deti. Vedela som som, že k rodičom sa presťahovať nemôžem, pretože majú dosť svojich starostí.

Trápilo ma aj to, že som tušila, ako bude Maroš po rozvode reagovať. O deti nejavil žiaden záujem, nechcel sa s nimi stretávať a výživné platil tak, ako sa mu zachcelo. Bála som sa, aký dopad bude mať jeho odmietanie na naše deti. Vyrastať bez otca nie je predsa ľahké.

Mrzí ma, že sme deťom nešli príkladom, aký by si predstavovali a zaslúžili. Neboli sme harmonická dvojica. Nemohli si povedať, že aj oni by tak raz chceli žiť. Teraz sú staršie deti už dospelé a ja sa prizerám, ako sa pasujú s neúspechmi. A to, že ich nie je málo dávam za vinu sebe a bývalému manželovi.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Sused týral rodinu až do tragického konca a ja som nič neurobila


Starší syn Michal sa rozviedol už vo veľmi mladom veku. Nemal otca, ktorý by ho usmernil a vysvetlil mu, ako sa treba správať, čo je správne a čo nie. Tak to aj dopadlo. Má síce krásnu dcérku, no tá bude musieť vyrastať bez neho, keďže k manželke sa správal neúctivo. Tak, ako sa jeho otec správal ku mne. Vzťah s Natašou im vydržal len necelé tri roky a tak syn opäť býva doma a umára sa v depresiách. Stále ju ľúbi, no ona už nedokázala znášať jeho nadávky a hrubé gestá.

Najhoršie na tom je, že Natašini rodičia, u ktorých teraz aj s malou býva, môjho syna nemôžu zniesť. Na jednej strane to chápem a na tej druhej mi to je, ako matke, veľmi ľúto. So svojou dcérou stretáva len sporadicky. Podľa mňa šiel do vzťahu príliš mladý a bez toho, aby mal usporiadané životné priority. Teraz bude do konca života ľutovať to, čo stihol pokaziť.

Stredná dcéra Martina, to tiež nemá ľahké. V detstve si s nami vytrpela veľa, hádky znášala veľmi ťažko. Syn na ne nespomína až tak tragicky, ako Maťka. Prešla si viacerými neúspešnými vzťahmi, ktoré stroskotali vždy na tom istom. Muži sa k nej správajú ako k slúžke a ona im to vždy dovolí. Asi si myslí, že keď sa k nej nesprával dobre vlastný otec, nemusia sa k nej dobre správať ani iní muži. Avšak tu už nejde len o lásku a vzťahy. Celkovo mám pocit, že šťastena nestojí na jej strane a to aj napriek tomu, aká je šikovná. Kým kamarátky dostávajú dobre pracovné ponuky, vydávajú sa a stavajú domy, moja dcéra nemá ani jednu z týchto vecí. Myslím, že by jej v tom pomohol psychológ, no bojím sa jej to navrhnúť.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Najmladšie dcéry, dvojičky Janka a Veronika, si otca vôbec nepamätajú. Našťastie, nemajú zlé spomienky z detstva a keďže nás ako harmonickú rodinu nikdy nezažili, tento pocit im ani nechýba. Samozrejme, vidia, že ich spolužiaci majú skoro všetci oboch rodičov. Občas sa potom pýtajú, kde je ich otec a prečo o ne nejaví záujem. Je mi to ľúto, no nemôžem už zmeniť to, čo sa stalo.

Keby som vedela vrátiť čas, tak by som urobila pár vecí inak a naše životy by sa uberali iným smerom. No nemôžem. Jediné v čoteraz dúfamje, že Martina stretne toho pravého a bude sa k nej správať inak. Strašne by som chcela, aby bol vzťah Michala a Nataši po rozvode bezproblémový a aby si našiel cestu k svojej dcére. Mojou nádejou ostáva to, že Janka a Veronika dospejú síce bez otca, no s milujúcou mamou. Dám im všetko na svete, len aby boli šťastné.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

TEXT: IN
Foto: thinkstockphotos.com