To, že som závislý a potrebujem pomoc, som si spočiatku vôbec neuvedomoval. Nechcel som si priznať, že som spadol na dno, z ktorého sa tak ľahko nedostanem. Myslím si, že také niečo by povedal každý alkoholik. Ani jeden si neuvedomuje, kam až klesol. Bude sa hádať do krvi, že nie je závislý a nepotrebuje liečenie.
Popravde, ani neviem presne kedy som začal piť. Bolo to už pred troma desiatkami rokov. Asi niekedy v období, keď som chodil na vysokú školu. Boli sme dobrý kolektív a do krčmy sme chodili skoro každý večer. Vždy sme si dali nejaké to pivko a poldeci a vrátili sa na internát.
Môj otec tiež veľa pil a ako dieťa ma to trápilo. Triezveho som ho vídaval len zriedka. Bol tiež agresívny. Dodnes mám jazvy, ktoré mi urobil, keď mal vypité a bol nahnevaný. Ak máte detstvo ako ja, váš život sa môže uberať dvomi smermi. Buď ste úplne iný, pretože ste si uvedomili, že nechcete byť ako váš rodič. Snažíte sa všemožne vyhýbať chýbam, ktoré robil. Druhá možnosť je, že vaše gény, povaha, výchova a slabosť vás nútia ich opakovať.
Ja som sa bohužiaľ vydal druhou cestou. Moji súrodenci boli silnejší a alkohol v živote nechceli ani vidieť. Vytrpeli sme si s otcom dosť a preto si dokázali povedať, že deťom takto detstvo nechcú zničiť. Ja som túto silu v sebe nenašiel.
Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Mal som veľké šťastie na ženu, s ktorou som sa oženil a porodila mi dve krásne deti. Celé roky pri mne stála a pomohla mi neprepadnúť alkoholu úplne. Brzdila ma a snažila sa kvôli deťom tolerovať všetky moje prešľapy. A že ich bolo mnoho, to si dobre uvedomujem.
Niektorí nechápu, ako sa dá toľko rokov piť. Moja práca ma nesmierne bavila, no mojou smolou bolo, že sme v nej mohli popíjať bez toho, aby nám niekto niečo povedal. Po vysokej škole som skončil opäť v rovnakom kolektíve. Bol čisto mužský a alkohol bol jeho každodennou súčasťou.
Všetko, čo som zarobil, išlo na alkohol. Manželka roky ťahala domácnosť úplne sama. Dokonca nemohla byť viac ako šesť mesiacov na materskej, aby nestratila prácu. Bola pre nás kľúčová. Niekedy sme boli na tom až tak zle, že sme deťom nemali za čo kúpiť darček na narodeniny. Inokedy sme nemali čo jesť. Na takéto dni spomínam s obrovskou bolesťou a neviem si ani predstaviť, ako museli so mnou trpieť.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Je jasné, že prácu som kvôli alkoholu po dlhých rokoch nakoniec aj stratil. Nemohlo to tak ísť do nekonečna a beriem to ako veľký dar od osudu. Bol to bod zlomu. Prestať piť bolo to najťažšie, čo som v živote urobil. Špeciálne po toľkých rokoch. Bol som nútený nájsť si iné zamestnanie a byť opäť zodpovedný. V novej robote už piť samozrejme nemôžem. Dovolím si povedať, že nás život sa obrátil o stoosemdesiat stupňov.
Nepijema snažím sa splatiť všetky dlhy, ktoré som našej rodine narobil. Bohužiaľ sa roky alkoholizmu vážne podpísali na mojom zdraví. Mám veľmi zlé výsledky pečene, viackrát ma hospitalizovali kvôli problémom so srdcom a aby toho nebolo málo, trápi ma aj alkoholická neuropatia.
Svoj život som žil nerozvážne. Kašlal som na všetky dôsledky, ktoré moje správanie môže mať. Mojej manželke ďakujem každý deň, za to, že pri mne ostala. Nesmierne si ju vážim, pretože ma neopustila, aj keď som jej dal denne sto dôvodov. Vydržala najmä kvôli deťom. Tie však na mňa zanevreli. Nevedia mi odpustiť, ako som sa celé ich detstvo správal. Nemôžem sa im čudovať.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na