Seriózna porucha, ktorú nemožno ignorovať: Prečo nás postihuje zimná depresia?

Žena

thinkstockphotos.com

Nálada sa často mení s ročnými obdobiami. Je to práve neskorá jeseň a následne zima, keď ľudia podliehajú takzvanej zimnej depresii. Tá sa s nami ťahá až do príchodu jari a prejavuje sa neustálou potrebou spánku, celkovou apatiou a nezáujmom o akékoľvek aktivity. Niekedy môže byť táto porucha tak seriózna, že ľudia dokonca nedokážu pracovať. Na vine je pritom hlavne nedostatok slnka a krátke dni.

Od depresie k nadváhe

Nielen príznaky spojené s depresiou, ale aj mimoriadna potreba konzumovať sacharidy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hmotnosti, vedú k tomu, že je sezónna afektívna porucha (SAD) považovaná za ľahšiu formu depresie. V skutočnosti ide ale o inú verziu tej istej choroby.

„Osoby, ktoré trpia sezónnou afektívnou poruchou, sú na tom rovnako ako tí, ktorí sú zasiahnutí skutočnou depresiou,hovorí Brenda McMahonová z Kodanskej univerzity. Podľa nej „môžu vykazovať depresívne stavy aj mimo kritického obdobia, problémy ich ale najčastejšie postihujú iba v tejto dobe; sú mnohí ľudia, ktorí trpia tým, čo označujeme za subsyndrom „.

Ide o 10 až 15 percent obyvateľov, ktorí vykazujú mnohé depresívne príznaky, aj keď u nich nie je porucha klinicky preukázaná. Zimnou depresiou trpia predovšetkým ženy v dospelom veku: ide o 80 percent z celkového počtu postihnutých.


Mohlo by vás zaujímať: Depresia trápi mnoho ľudí: Kedy ide o skutočné ochorenie a treba navštíviť lekára?


Chýba nám slnko

Medzi neurotransmitery, ktoré majú vplyv na zimnú depresiu, patrí hlavne serotonín. Ten reguluje pocity šťastia a úzkosti – a teda aj náladu. Niektoré analýzy uskutočnené na zvieratách, predovšetkým hlodavcoch, ukázali, že zásadnú úlohu v regulácii úrovne serotonínu hrá slnečný svit. V zime, kedy je ho nedostatok, je tento regulačný systém menej aktívny. To sa prejavuje najmä u citlivejších jedincov tým, že sa u nich zvyšuje pravdepodobnosť zimnej depresie. Pokiaľ ide o rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti so sezónnou afektívnou poruchou, vedci usudzujú, že tu je na vine práve tento neurotransmiter.

„Medzi estradiolom, teda hlavným ženským pohlavným hormónom, a prenosom serotonínu je úzka súvislosť. Máme za to, že meniace sa úrovne estradiolu v takých fázach, ako je puberta a obdobie po pôrode, môžu ovplyvňovať produkciu serotonínu, hovorí McMahonová.

Liečba svetlom

Uvedená porucha je zrejme rozšírenejšia v závislosti od vzdialenosti od rovníka, výnimkou je však Island. „Islanďania sú pred sezónnou afektívnou poruchou zrejme geneticky chránení. V porovnaní napríklad s Kanadou, kde je táto porucha viac rozšírená, je na Islande počet prípadov sezónnej afektívnej poruchy veľmi obmedzený,“ poznamenal Robert Levitan z Torontskej univerzity. Dôvod? Znovu sa tu hlási o slovo serotonín a variácie génu, ktorý kontroluje jeho prenos: ľudia, ktorí sú menej ohrození sezónnou afektívnou poruchou, majú taký variant, ktorý vedie k zvýšeniu tvorby serotonínu v zimnom období.

Sezónnu afektívnu poruchu je možné mierniť terapiou svetlom, ktoré stimuluje produkciu neurotransmiterov ako je práve serotonín. U tých, ktorí trpia ťažšou formou poruchy, ale táto terapia nestačí. Musí sa kombinovať s ďalšou liečbou. Ako doplnková terapia môže byť podávaný tryptofán, čo je aminokyselina, ktorú si ľudské telo premení v serotonín.


Máte vlastné skúsenosti so zimnou depresiou? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Milan, ČTK, La Repubblica
Odporúčame