Ilustračné foto

Pravdivý príbeh: Mám päťdesiat, žijem s rodičmi a strácam chuť žiť

18. 04. 2018

Ako každá žena, snívala som v mladosti o veľkej láske. Nemala som šťastie, ako niektoré moje kamarátky, ktoré sa vydali hneď po škole. Roky mi pribúdali, no ja som stále nestrácala nádej a dúfala som, že neostanem na ocot.

Každý rok som rodičom aj priateľkám predstavovala niekoho, kto sa zdal byť nádejným ženíchom. Žiaden z týchto vzťahov však nevydržal. Všetky skončili tak, že som dostala košom. Začala som premýšľať nad tým, kde robím chybu a prečo so mnou nikto nevydrží.

Kamarátky si zo mňa neustále uťahovali, že čo tým chlapom robím, keď vždy tak rýchlo zutekajú. No ja som na túto otázku nepoznala odpoveď. Vždy som sa snažila byť dobrou partnerkou a každý vzťah som brala úplne vážne.

Chcela som svadbu. Chcela som deti, rodinu, domov. Všetko som chcela čo najskôr, keďže moje biologické hodiny začali tikať dosť nahlas. Podliehala som panike. Blížila som sa k tridsiatke a mala som za sebou tucet neúspešných vzťahov.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Synovi práca nevonia, z dôchodku živím jeho aj seba


Bývala som s rodičmi a cítila som sa úplne hrozne. Bála som sa, že sa nikdy nevydám. Došlo mi, že to takto nemôže ísť ďalej a musím sa osamostatniť. Veď ktorý muž chce starú dievku, ktorá nemá ani vlastné bývanie? Potrebovala som zmeniť svoj život od základov.

Začala som šetriť a kúpila som si byt v centre mesta. Mala som veľké plány, ako si niekoho nájdem a nasťahujem si ho k sebe. Bude ma obdivovať za to, že som samostatná a zvládnem sa o seba postarať. Myslela som, že nejakému mužovi sa to určite bude zdať atraktívne

V tomto byte som však nevydržala ani rok. Všetci moji známi aj kolegovia mali svoje rodiny a ja som svoj voľný čas trávila sama a opustená. Po pár mesiacoch som sa z toho ticha a nudy išla zblázniť. Snažila som sa niečím zabaviť, chodila som na prechádzky, po nákupoch, no nič ma nebavilo. Chýbal mi partner.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Po roku som sa teda so sklonenou hlavou vrátila domov k mojim rodičom. Boli šťastní, pretože potrebovali pomoc s varením a upratovaním, mali predsa svoj vek. No ja som začala byť zničená životom. Nedokázala som spať, nič ma nebavilo, nič ma nenapĺňalo a nevidela som zmysel života.

Rodičia videli, že moje depresívne záchvaty musia skončiť a donútili ma navštíviť psychológa, ktorý mi však veľmi nepomohol. Nedokázal zmeniť to, aký život vediem. Cítila som vnútornú prehru a vedela som, že takto to bude zrejme už navždy.

Uplynuli roky a okrem štyridsiatky na krku som sa musela zmieriť aj s tým, že som za posledné roky neskutočne pribrala. Cítila som sa neatraktívna, takže som začala športovať. Dúfala som, že v posilňovni stretnem niekoho, kto ma očarí.

Chytila som druhý dych a prihlásila som sa na všetky sociálne a zoznamovacie siete, ktoré existujú. Vypisovala som si so všetkými, ktorí sa mi pozdávali. Moje srdce si získal muž, s ktorým som si písala deň-noc asi mesiac bez prestávky. No keď došlo k osobnému stretnutiu, hlboko som sa sklamala.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Vysmial ma, že si zo mňa len uťahoval a že on už rodinu má, nech mu dám pokoj. Ja som sa však úprimne zamilovala. Uverila som jeho slovám, ktoré neboli úprimné. Opäť som prepadla depresiám a už mi nebolo pomoci. Znovu som sa úplne opustila a uzavrela.

Dnes mám päťdesiat rokov. Striedajú sa u mňa dve obdobia. Prvé je, keď cítim, že mám stále nádej a že som plná života. No keď príde druhé obdobie, stiahnem sa do úzadia a nemám chuť žiť. Premýšľam, či by nebolo dobré, všetko proste ukončiť.

Ostala som na ocot a nikoho okrem mojich rodičov, nezaujímam. Netuším, kde som zlyhala, pretože nemám pocit, že by som bola zlou partnerkou a že som si zaslúžila prežiť toľko rozchodov. Myslím, že mi v živote nebolo dopriate byť šťastná.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Autor: Lenka
Foto: gettyimages