Už ako malý som sníval o dobrej kariére a o tom, ako budem raz bohatý. K týmto túžbam ma viedli aj moji rodičia. Boli to uznávaní právnici a chceli, aby som ako ich jediný syn pokračoval v rodinnej tradícii. Túžili, aby som hrdo reprezentoval naše priezvisko.
Namiesto pofľakovania som v puberte vo svojom voľnom čase čítal knihy a vzdelával sa. Šiel som si za svojimi snami a to, čo som si zaumienil, som vždy aj dosiahol. Tento prístup mi vydržal aj v dospelosti a nič sa na mojich prioritách nezmenilo.
Študoval som v zahraničí a moji rodičia boli na mňa nesmierne hrdí. Bolo úplne jasné, že v živote budem úspešný a nebudem trieť biedu. Bol som predurčený niečo dokázať. Istý čas som plánoval v zahraničí ostať nadobro, no nakoniec ma otec presvedčil, aby som sa vrátil a aby som po ňom prevzal vedenie rodinnej firmy.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Muž nezvládol moje úspechy v práci, začal ma podvádzať
Napokon som súhlasil. Rodičia už mali svoj vek a chceli si konečne začať užívať ťažko zarobené peniaze. Do vedenia firmy som sa teda pustil s nadšením a s veľkými očakávaniami. Chcel som si kúpiť veľký dom a chodiť na luxusné dovolenky. Tak, ako naši.
Mal som už dobre po tridsiatke, keď som spoznal Renátu. Po láske som netúžil a vzťahy som ani nevyhľadával. Bol som karierista a vedel som, že túto moju povahu by bolo ťažké skĺbiť s rodinou a rodičovskými povinnosťami.
Renáta však bola naozaj úžasná. Bola právnička, tak ako ja. Pohybovala sa v rovnakých kruhoch. Mali sme spoločné témy, spoločné záujmy aj priateľov. Zaľúbili sme sa a po pár mesiacoch vzťahu sme sa vzali.
Bol som šťastný, pretože som získal úspešnú a krásnu ženu. Moji rodičia boli takisto nadšení, pretože sa vždy obávali toho, že si ma získa nejaká žena z nižšej triedy a bude zneužívať to, aký som bohatý.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Snaha zapáčiť sa otcovi ma doviedla na dno
Všetko bolo super. Obaja sme mali kopec práce a preto sme sa navzájom chápali. Nevadilo nám, že na seba nemáme až tak veľa času. Práca nás bavila a pre oboch bola najväčším koníčkom. Zlom prišiel až po roku, keď Renáta nečakane otehotnela.
Takúto novinku ani jeden z nás nečakal. Nevedeli sme si predstaviť, čo bude. Obaja sme pracovali na tom, aby sme boli úspešní a vedeli sme, že dieťa túto skutočnosť veľmi rýchlo zmení. Budeme musieť venovať voľný čas dieťaťu a nie práci.
Renáta potrat odmietla a ja som jej rozhodnutie musel rešpektovať. Dohodli sme sa, že jej budem s malým pomáhať a nebude sa tak musieť vzdať svojej práce úplne. Nakoniec to však dopadlo úplne inak.
Po narodení Jurka sa naše životy úplne zmenili. Renáta sa vykašľala na právnickú kariéru a všetok svoj čas venovala jeho výchove. Stal sa jej prioritou. Čudoval som sa, prečo chce roky práce zahodiť len tak za hlavu. No vďaka tomu, že sme boli dobre zabezpečení, som ju nenútil vrátiť sa späť do roboty.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Ja som však zo svojho pracovného tempa nemohol poľaviť. Bol som riaditeľom firmy, ktorú vybudoval môj otec a to je predsa obrovský záväzok, ktorý som nemohol nechať len tak. Pracoval som naďalej naplno tak, ako pred narodením nášho syna. Vedel som, že Renáta jeho výchovu zvládne.
Napokon peniaze zarábať niekto musel. Ak sme chcelo žiť aj naďalej v takom prepychu, ako doteraz, nemal som na výber a musel som pracovať ešte viac. Dnes však chápem, že som bol úplne chorý a dlhé roky som uprednostňoval kariéru pred rodinou.
Nepekne som na to doplatil. Tesne po mojich štyridsiatich troch narodeninách som dostal infarkt. Dlhšie som cítil, že je toho na mňa priveľa a nielenže nemám čas na rodinu, ale nestíham ani jesť či spať.
Na hranici života a smrti som si uvedomil, že zdravie sa nedá kúpiť ani za všetky peniaze sveta. Konečne som si uvedomil, že sa musím starať o rodinu. A na vedenie firmy si môžem najať aj niekoho iného.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na