Starý vtip hovorí o tom, že géniovia dokážu zvládať chaos a preto nemusia upratovať. No je to tak v skutočnosti? Neporiadok v domácnosti sa totiž často spája s lenivosťou, neschopnosťou vyhodiť veci, zbieraním nepotrebných vecí a v konečnom dôsledku hanbou pred známymi, na sociálnych sieťach či dokonca pred samým sebou.
Láska k neporiadku
Pre niektorých ľudí je upratovanie vlastnej izby, kancelárie alebo vnútra automobilu neprekonateľnou skúškou. Odkiaľ pochádza táto tendencia k láske k neporiadku? Poprehadzované šatstvo, hory papierov na stole v kancelárii.
Interiér „bordelárskej„ osoby často nedáva dobrý zmysel a niekedy porušuje základné požiadavky hygieny. Niektorí neporiadni ľudia síce svojou situáciou trpia, ale je pre nich nesmierne ťažké upratať, často už od najútlejšieho veku. Odkiaľ pochádza táto neschopnosť žiť v prostredí, kde má všetko svoje miesto? Je človek doživotným bordelárom?
Nechuť rozlúčiť sa s vecami
„Existuje viacero typov bordelárov,„ hovorí psychologička Laurence Einfaltová, ktorá sa stala poradkyňou pre organizáciu domáceho a pracovného prostredia. Tým najbeznádejnejším ponúka sedenia, na ktorých ich učí, ako si svoje prostredie usporiadať.
„Väčšinou sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa nedokážu rozhodnúť. Majú problém s tým, aby sa s vecami rozlúčili, pretože sa ‚nikdy nevie, kedy to budem potrebovať‚. Čo najviac odkladajú okamih, kedy by mali uložiť veci na svoje miesto. Z toho pochopiteľne vyplýva istý neporiadok,“ hovorí Einfaltová.
Elise sa v tomto profile spoznáva. „Nedokážem povedať, či ide o lenivosť alebo neschopnosť konať, ale trávim viac času tým, že si hovorím, že to upracem, než aby som to urobila. Vždy mám strach, že niektorú vec, ktorú by som dala preč, budem potrebovať,“ priznáva.
Mohlo by vás zaujímať: Hľadanie kľúčov, mobilu či peňaženky: Tipnite si, koľko času ním trávime
Proti pravidlám
Ďalšou kategóriou sú rebeli. „Mať všetko v poriadku znamená rešpektovať isté pravidlá. Niektorí bordelári sa podvedome dožadujú slobody,“ vysvetľuje Einfaltová. Odpor k upratovaniu ale môže súvisieť aj s výchovou. Otec alebo matka, ktorí boli príliš poriadni, môžu v dieťati vzbudiť chuť vzbúriť sa proti týmto zásadám, akonáhle má vlastný byt.„Myslím, že tí z nás, ktorí zostali neporiadni aj vo vyššom veku, sú ešte v hĺbke duše adolescenti,„ usudzuje psychologička Emmenuelle Lacroixová.
„Byť bordelárom je spôsob ako každý iný, ako dať najavo, že ‚existujem‚,„ hovorí Lacroixová. „Ľudia, ktorí nie sú schopní upratať, často chcú čosi dokonalého. Ale keď zistia, že svoj cieľ nedosiahnu, nechajú veci tak ako sú,“ dodáva.
Hanba na internete
Štyridsaťročná Carole sa zveruje so svojím zúfalstvom, že nemôže na sociálnych sieťach ukázať dokonalý a čistý interiér inšpirovaný škandinávskym štýlom. „To je môj sen, žiť v salóne, kde má všetko svoje miesto. Ale aj keď sa snažím, nikdy sa to nepodobá tomu, čo vidím na niektorých účtoch na Instagrame,„ hovorí. Výsledkom je potom to, že necháva veci tak ako sú.
Ak to aj má akúkoľvek príčinu, obe psychologičky sa zhodujú v jednom: na sklonoch k neporiadku nie je nič dramatické. To však neznamená, že sa to, čo samo o sebe nie je negatívnym rysom charakteru, nemôže stať problémom.
Mohlo by vás zaujímať: Neviete kam s vecami? Navrhnite si vstavanú skriňu na mieru!
Kedy treba jednať?
Niekedy vedie bordelárstvo aj k nepríjemným dôsledkom: strata pasu niekoľko minút pred odchodom na letisko, „zmiznutie„ páru topánok, ktoré ladia s novými šatami, alebo napríklad nehoda v domácnosti. „Keď sa neporiadok stane problematickým pre dotknutú osobu alebo jej okolie, keď bráni v pokojnom živote, potom je nutné konať,„ hovorí Lacroixová.
„Je potrebné postupovať pomaly, po etapách. Prvou etapou je triedenie. Radím pacientom, aby začali v kuchyni a zlikvidovali všetko, pri čom záručná doba už skončila. Je lepšie nepúšťať sa hneď do vyhadzovania predmetov, ku ktorým majú silný citový vzťah. Potom sa prejde k lekárničke a nakoniec ku skrini alebo papierom,“ pokračuje Lacroixová.
Ide o to uvoľniť priestor a racionalizovať jeho interiér. A pýtať sa pri každom predmete, ktorý si chceme ponechať, na dve veci: Je pekný? Je užitočný? Ak znie odpoveď na obe otázky nie, potom nie je žiadny dôvod si ho ponechať.
Poznáte niekoho, má v krvi život v neporiadku? Napíšte ostatným čitateľom svoje skúsenosti v diskusii pod článkom.
Zdieľať na