Veronika Čopíková je jednou z úspešných slovenských blogeriek. Píše, fotí a natáča recepty, ktoré sledujú ľudia naprieč mnohými generáciami. A to aj napriek tomu, že Lenivá kuchárka, ako svoj blog nazýva, ešte nemá ani tridsať. Aj to spomína v našom rozhovore.
Čo vás priviedlo k blogovaniu o jedle?
Blogovať o jedle som začala z viacerých dôvodov. Prvým bolo moje nadšenie zo skúšania nových receptov a ich premeny na zdravšiu verziu. Keď som pred 3 rokmi začínala blogovať, na jednotlivých blogoch i v kuchárskych knižkách som videla najmä klasické recepty – s veľkým množstvom cukru a obyčajnou hladkou múkou.
Prostredníctvom svojho blogu som chcela ukázať, že piecť sa dá aj inak – menej sladiť a využívať aj iné múky, ktoré sú u nás dostupné. Chcela som tiež svojim čitateľom ukázať, že doma pripravené jedlo či koláč chutia najlepšie – poznajú jeho zloženie, vyberú si kvalitné ingrediencie a pritom si ho dokážu pripraviť rýchlo. Jednoducho, zdravo a chutne sa tak stalo hlavnou myšlienkovou líniou jednotlivých receptov.
Boli ste vášnivou kuchárkou aj predtým?
Vášeň k vareniu a najmä pečeniu sa vo mne začala prebúdzať až počas štúdia na univerzite. V priebehu jednotlivých semestrov som mala veľa voľného času, ktorý som vypĺňala experimentovaním v kuchyni. Tam som zistila, že nahromadený stres zo skúšok a prípravy na jednotlivé hodiny, dokážem vyplaviť práve počas pečenia. Miešanie cesta, pohyb varešky v pravidelných intervaloch, váženie surovín a radosť z rastúcej bábovky – keď som sa sústredila na tieto činnosti moja myseľ si oddýchla a ja som dokázala univerzitné bzučanie zvládať s ľahkosťou. A tak moje pečenie pokračovalo a začalo postupne nadobúdať aj online rozmer.
Váš blog robíte už nejaký čas, predpokladám, že už dokážete rozlišovať aj medzi kulinárskymi trendmi. Aké sú tie aktuálne?
Priznám sa, že kulinárske trendy veľmi nesledujem. Trend má len chvíľkový charakter a hneď ho nahradí ďalší, takže by som sa blogu musela venovať naplno, aby som dokázala každý z nich pokryť vlastným obsahom. Evidujem, že už dlhšiu dobu letí kváskovanie, taktiež rôzne odnože alternatívneho stravovania a pomaly sa sem začína presúvať trend varenia v slow cookeri (pomalý hrniec). Odborníci, ktorí sa tejto téme venujú v rámci svojej práce, by však určite vedeli vymenovať desiatky ďalších trendov. Mňa teší najmä jeden – čoraz viac si všímame zloženie jednotlivých produktov, nakupujeme od malovýrobcov a jedlo sa snažíme pripravovať si doma, samozrejme v rámci našich časových možností.
Mohlo by vás zaujímať: Písanie pre zábavu aj pre peniaze: Viete, ako zarábať blogovaním?
Blogovanie o jedle je väčšinou záležitosťou mladých, prečo je to tak? Starší ľudia, zdá sa, kulinárske blogy len sledujú…
Predpokladám, že to môže byť práve tým, že sme viac prepojení s internetom. Moja generácia – mám 26 rokov – je zvyknutá byť online 16 – 18 hodín denne, ráno vypíname budík na mobile a ďalším automatickým krokom je zapnutie WiFi. Pred prvou šálkou kávy či čaju už máme prezreté všetky notifikácie na Instagrame a Facebooku a popri popíjaní odpovedáme na správy či vytvárame nový príspevok na sociálne siete. Práve prepojenosť so sociálnymi sieťami, blízkosť ku klávesnici a rýchla schopnosť učiť sa pracovať so všetkým, čo súvisí s internetom, „predurčila“ dnešných mladých, medzi ktorými som aj ja, na aktívne blogovanie či vytváranie obsahu na sociálnych sieťach. Starším ľuďom, aj napriek tomu, že majú častokrát omnoho bohatšie skúsenosti s prípravou jedla ako my, by adaptácia na online prostredie zabrala omnoho viac času a je možné, že by ich to až tak nebavilo, nakoľko v dnešnej dobe nestačí len uverejňovať recepty na blogu, ale vyžaduje si to zlepšovať sa v rámci všetkých aspektov súvisiacich so správou webstránky, fotografiou, videami a aktívnou účasťou na sociálnych sieťach. A to zaberie veľmi veľa času, ktorý bloger musí byť ochotný obetovať s cieľom svetlejších zajtrajškov a motivácie, ktorá ho poháňa vpred.
Aké je prvé jedlo, ktoré si pamätáte, že ste uvarili alebo upiekli. A pamätáte si aj svoj prvý blog?
Úplne prvé jedlo, ktoré som upiekla, bol práve dezert. So sestrou sme si vypýtali recept na bábovku od našej susedky a pustili sa do pečenia. Bábovka mala byť prekvapením pre našu maminu na oslavu jej narodenín. Naše prvé pečenie však nedopadlo práve najlepšie, omylom sme pridali viac mlieka a bábovka počas pečenia začala v rúre vytekať. To nás našťastie neodradilo od ďalších pokusov a našim dnešným dezertom sa darí udržať vo forme aj keď občas upečieme aj dezerty, ktoré nie sú prudko jedlé.
Naopak prvým receptom, ktorý som pridala na blog, bola polievka. Čochvíľa bude mať blog svoje 3-ročné výročie a v septembri 2015 som začala blogovať práve s receptom na cesnakovú polievku. Tá patrí dodnes medzi najobľúbenejšie recepty čitateľov.
Čo jete a varíte najradšej? Môžete prezradiť aj svoj obľúbený recept?
Najradšej varím jednoduché jedlá, ale raz za čas rada pripravím aj 3-chodové menu, ktoré potom jeme vo dvojici celý víkend. Ale keďže som sladkomil, ak už trávim čas v kuchyni varením, upečiem popri tom aj nejaký dezert. Momentálne pečiem samé bábovky, jednou z nich je aj citrónová bábovka bez mlieka, ktorá nám spolu so šálkou kávy robí radosť na raňajky. A ak varím, tak väčšinou polievky, lebo tie ma príjemne zasýtia a zároveň zahrejú. Polievky vo všeobecnosti patria medzi najobľúbenejšie recepty na blogu, preto stále pracujem na vytváraní ďalších.
Máte jedlá, ktoré obľubujete, no nedokážete si ich uvariť sama?
Mám veľmi rada kvalitné sushi alebo miso polievku. Chystám sa ich raz vyskúšať vo vlastnej kuchyni, ale asi na to musím dozrieť. A tiež viem, že nikdy nebude také dobré ako od sushi majstra, preto pre mňa nemá zmysel tlačiť na pílu. Okrem toho rada ochutnávam rôzne dezerty v cukrárňach a obdivujem cukrárov, ktorí dokážu z dezertu vykúzliť majstrovské dielo, ktoré skvele chutí a nádherne vyzerá. Zatiaľ som neochutnala to úplne étericky dokonalé, ale niektoré prevádzky sa k tej dokonalosti už blížia.
Mohlo by vás zaujímať: Foodblogerka Patrícia musela prekonať vážny problém: Mala som pocit, že sa už nikdy normálne nenajem, hovorí v ROZHOVORE
Ľudia majú často pocit, že neexistuje kompromis medzi zdravým a chutným jedlom. Čo by ste im odkázali?
Že existuje. A nemusí to byť ani kompromis, stačí vám sedliacky rozum a ochota experimentovať. Častokrát sú tie najjednoduchšie jedlá pozostávajúce zo zopár kvalitných surovín, tým pravým pre našu výživu. Zdravým a zároveň chutným. Vyžaduje si to len umenie kombinovať správne ingrediencie.
Množstvo kuchárok má problém s tým, že im chýba inšpirácia. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre varenie vy?
Inšpirácie mám neúrekom. V záložkách mám stovky blogov o varení, ktoré len čakajú na moje skúmanie, skvelou inšpiráciou sú tiež seriály o varení, kuchárske knižky, Instagram, Pinterest, reštaurácie a kaviarne a aj vaši vlastní kolegovia, ktorí pečú či varia a majú vlastnú zásobu zdedených receptov. A potom je tu aj môj foodblog, na ktorom môžu nájsť čitatelia desiatky receptov a každý týždeň pribúdajú ďalšie.
Všimol som si, že ste rozbehli aj online magazín Brezza. Ako došlo k tomuto nápadu? A plánujete ho aj poslať do tlače?
Teším sa, že magazín Brezza o sebe dáva pomaly vedieť. Prvotný nápad sa zrodil začiatkom tohto roka, chcela som spojiť šikovných ľudí z rôznych oblastí a vytvárať obsah, ktorého cieľom bude niečo nové naučiť, inšpirovať a ukázať náš pohľad na svet. Vo výsledku tak vznikol magazín plný receptov, cestovania, recenzií na knihy, jogy, tvorivých návodov na homemade výrobu a ďalších článkov, ktoré majú podľa nás pridanú hodnotu pre čitateľov. Letné číslo magazínu Brezza je dostupné aj v tlačenej verzii, takže je k dispozícii všetkým, ktorí obľubujú listovanie a držanie knižky či časopisu priamo v rukách. Online verzia magazínu Brezza je zadarmo.
Mohlo by vás zaujímať: Z lenivej kuchárky je blogerka roka: ROZHOVOR s Veronikou, ktorej recepty výborne chutia aj vyzerajú
Na záver, ak by ste mali cudzincovi vysvetliť, aké sú chute Slovákov, čo by ste mu povedali?
Že máme radi rôznorodosť. Skúšame rôzne kuchyne, prenášame do tej našej prvky ázijskej, francúzskej i talianskej a v pravidelných intervaloch sa nám zacnie po pečených buchtách od babičky, alebo klasických bryndzových haluškách s žinčicou. Jeme radi a s chuťou, sledujeme trendy a občas ich aj nasledujeme. A v priebehu času začíname čoraz viac dbať na kvalitu použitých surovín a prípravy jedla.
A ako by ste mu popísali typickú slovenskú kuchyňu?
Ak by som mala popísať typickú slovenskú kuchyňu môjho detstva, bolo by to pečené kura s ryžou a zaváraným ovocím ako nedeľný obed, slepačí vývar, tradičný jablkový koláč a pomedzi to ľahké a jednoduché jedlá pripravené do hodinky. Veľa polievok a prívarkov, už spomínané bryndzové halušky, buchty na pare či lokše, to všetko určitým spôsobom vystihuje klasickú slovenskú kuchyňu. Ale i tá sa v priebehu času mení a mnohí z nás si ju prispôsobujú tak, aby im vyhovovala aj vzhľadom na zistené intolerancie či alergie v rodine. S ohľadom na to tvorím veľa receptov bez lepku a laktózy, aby si ich mohol pripraviť naozaj takmer každý.
Vedeli ste o slovenskej blogerke Veronike Čopíkovej už predtým? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na