V dnešnom svete sa akoby zdá, že existujú len extrémy. Na jednej strane sú ľudia s prehnaným sebavedomím, ktorí sú, často neprávom, považovaní za vzory, na druhej zase tí, ktorí sa neustále podceňujú. Pritom dôležité je nájsť medzi nimi balans.
Hovoríte si, že za nič nestojíte, že nič nedokážete, že máte menšiu cenu ako druhí: také negatívne úsudky podlamujú sebadôveru. Ale môžeme sa naučiť umlčať ten slabý vnútorný hlas, ktorý nás vedie k tomu, že sa podceňujeme.
Byť ako ostatní a zároveň jedineční
„Si hlúpa, menej nadaná ako ostatní, nič neurobíš správne,„ také negatívne súdy pravidelne trápili štyridsaťosemročnú Marianne. „Každý deň bolo niečo, čo ma viedlo k tomu, že som sa podceňovala alebo že som si hovorila, že neviem to, čo druhí,“ zveruje sa.
Rovnako ako Marianne načúvajú mnohí ľudia vnútornému hlasu s pejoratívnym akcentom a sú pripravení tvrdo súdiť sami seba. Výsledkom je nízka sebadôvera. Zároveň však chceme podčiarknuť svoju jedinečnosť a byť ako ostatní.
Mohlo by vás zaujímať: Negatívne emócie nie sú len na škodu: Môžu pomôcť, napríklad pri vážnej chorobe
Znížiť šance na rozvoj
Na svojom blogu si Lili Barberyová–Coulonová všíma tiež vedľajšie účinky takýchto odsudkov. „Som presvedčená, že mechanizmus, ktorý spočíva v tom, že sa súdime, je najistejším prostriedkom, ako podlomiť sebadôveru a zničiť si šance na aktivizovanie vlastného potenciálu,„ píše.
Vlastnosť súdiť veci a kvalifikovať ich sa objavuje už v detstve. „Ide o rozlišovanie medzi tým, čo nám vyhovuje a čo nie,“ uvádza psychoanalytik Norbert Châtillon. „Dieťa sa veľmi skoro naučí robiť rozdiely v hodnotení, aby sa odlíšilo od druhého. Chceme zároveň zdôrazňovať svoju jedinečnosť a zároveň byť ako ostatní. Všetky naše vzťahy k iným osobám sú budované okolo tohto rozporu,“ dodáva.
Ak túto schopnosť súdiť dobre ovládame, umožňuje nám to rozvíjať vzťahy s okolím. Keby sme prestali súdiť seba a okolie, znamenalo by to, že sa sťahujeme zo sveta, že sa odvraciame od tejto reality.
Sociálne siete trápia
Sebadôvera klesá, keď sa táto schopnosť rozlišovať obracia proti vlastnej osobe. Na sociálnych sieťach je ľahké dostať sa pod paľbu lacnej kritiky a odsúdenia. Marianne priznáva, že dlhé hodiny strávené na Instagrame alebo Facebooku sú škodlivé. „Hovorím si, že nie som tak cool ako iné ženy. Pri pohľade na ich fotografie si predstavujem ich život, samozrejme dokonalý. Všetko ma vedie k tomu, že cítim svoju priemernosť,“ hovorí.
Mohlo by vás zaujímať: Pozitívne myslenie môže byť polovica úspechu: Pomôžte si ním aj vy
Stále sa hodnotíme
Odsudzujúce myšlienky a pochybnosti nám bránia postupovať vpred. „Naše sebahodnotenie býva často veľmi kategorické. Časť našej osoby nepredstavuje celok. Ak si hovoríme, že sme zlí v športe, nesmie to znamenať, že sme zlí celkovo,“ zdôrazňuje Norbert Châtillon.
Stáva sa tiež, že sa hodnotíme tam, kde sme nemali prostriedky k lepšiemu výkonu. „Vždy som si hovorila, že nie som na jazyky, ale nikdy som skutočne nevynaložila úsilie na to, aby som sa ich naučila. Radšej si hovorím, že to je vrodená schopnosť, ktorú nemám,“ zveruje sa Marianne.
Byť odolní
Aby sme sa dostali z tohto bludného kruhu, musíme byť viac odolní voči nášmu malému vnútornému hlasu. Profesorka jógy Caroline Benezetová súdi, že je dôležité prehodnotiť náš vzťah k našej kultúre, ktorá zdôrazňuje kritického ducha a cynizmus. „Často sa súdi, že sebaláska je synonymom egoizmu a narcizmu. Je to úplne naopak! Ide o to, aby sme sa milovali a mohli tak milovať aj nášho suseda, aby sme sa poznali a dokázali sa tak kontrolovať a dôverovať si,“ hovorí.
„Namiesto toho, aby sme sa podceňovali v športe, môžeme sa presviedčať, že sme pekne pokročili, a získať tak motiváciu,“ navrhuje Norbert Châtillon. To je prvá etapa na ceste, ktorej cieľom je naučiť sa byť neutrálny voči sebe a svojim pocitom. „To je ideál jógy,“ vyhlasuje Caroline Benezetová. „Môžeme sa tomu naučiť vytváraním nového vzťahu k svojmu telu. Môžeme cvičiť jógu, meditovať alebo chváliť tých, ktorých milujeme. Náš nervový systém sa postupne prispôsobí, naša tolerancia vzrastie. Nebudeme toľko unáhlene súdiť a dokážeme viac prijímať seba aj druhých,“ dodáva.
Darí sa vám úspešne zaháňať negatívne myšlienky? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na