Pravdivý príbeh: Po rozvode som manžela vzala späť, láska za tým nie je

Žena

gettyimages

Odkedy mi sesternica ukázala akýsi zahraničný časopis, mala som jasnú predstavu, ako bude vyzerať moja svadba. Bol v ňom obrázok nevesty v krásnych ozdobených šatách, v pozadí altánok so stoličkami s bielymi mašľami a celé to bolo niekde v záhrade. Moja predstava bola ešte o čosi vyšperkovanejšia, ale realita bola tomu vzdialená na sto honov.

Vydávala som sa na úrade, v strohom kostýme, s minimom ľudí. Juraj bol môj spolužiak z vysokej a akosi sa pritrafilo, že som s ním otehotnela. Naše rodiny sa k tomu celému postavili zodpovedne, podporili nás a zariadili nielen svadbu, ale aj bývanie.

Napriek tomu, že so svojím manželom som sa pred svadbou poznala príliš krátko na to, aby som vedela, či je to láska na celý život, rozumeli sme si. Vybudovali sme si celkom pekný vzťah, aj napriek malým krízam, ale tie sú v každom vzťahu. Vedel sa postarať o nás aj o naše deti, vedel ma rozveseliť, podporiť, ale aj prekvapiť.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Rozvody mi vyčítala aj vlastná matka, ale ja som šťastná!


Najväčšie prekvapenie prišlo nečakane, po takmer dvadsiatich rokoch v manželstve. Juraj sa zaplietol so svojou obchodnou partnerkou, ktorá dúfala, že sa po čase stane aj tou oficiálnou. Nevedela som dlho o ničom, vrabce na streche museli naozaj intenzívne a hlasno štebotať, kým som na nich prišla.

Juraj sa chcel rozviesť, predať dom, vyplatiť ma a kúpiť si nové hniezdočko so svojou milenkou. Chcel to všetko rýchlo, no ja som ani prinajmenšom nemienila hľadať a sťahovať sa niekam do nového bytu. V dome som prežila skoro polovicu života a mala som tam svoje spomienky.

Manžel pochopil, že ak sa chce niekam pohnúť, bude mi musieť vyhovieť. On bol ten, čo zradil a ja som z toho prirodzene ťažila. Napokon dom ostal mne a Juraj išiel bývať k svojej milenke. Nebola to nejaká mladá dvadsiatka bývajúca u rodičov, ale žena len o pár rokov mladšia odo mňa, samostatná, finančne nezávislá. Nechápala som, prečo sa ulakomila na niekoho iného muža a nelovila v slobodných vodách. Veď ženy, a najmä tie, čo už v živote niečo preskákali, by mali držať pokope.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Rozvod s manželkou sa mi vrátil, druhá žena odo mňa škaredo ušla


Z rozvodu som sa otrepala pomerne skoro. S pomocou blízkych priateľov a rodiny som sa vrátila do normálneho života. Užívala som si bežné radosti a nikoho nového som do svojho života nepustila. Na samotu som ale sťažovať nemohla. Často bol u mňa niekto na návšteve, mala som pocit, že žijem väčší spoločenský život, ako keď som bola s Jurajom.

Od priateľky som sa dozvedela, že Jurajovi vzťah po pár rokoch pomaly, ale iste končí. Partnerka ho dokonca už vraj aj vyhodila z bytu a Juraj si musel nájsť podnájom. Keď sa ma jedného dňa dcéra spýtala, či by si otec nemohol odniesť nejaké veci do letnej kuchyne, vedela som, že je to celé pravda. Letnú kuchyňu som nevyužívala, bolo to skladisko vecí, tak mi to nevadilo. Akurát som sa hnevala na Juraja, že mohol mať toľko odvahy a spýtať sa ma sám.

Keď sa Juraj u mňa zastavil, ponúkol sa, že mi na oplátku popíli na drevo staré police a stoličky. Ako skončil, spravila som mu kávu a pri nej mi prezradil, čo som už vedela. S priateľkou sa rozišiel a teraz býva v podnájme. Nehovoril to ľútostivo, ale vecne. Čakala som, že ma zaplaví vlna zadosťučinenia, ale necítila som nič. Informáciu som prijala tak, ako mi ju Juraj podal. Na záver sa ponúkol, že mi nabudúce pokosí a dotiahne vŕzgajúce dvere, keďže teraz má habadej voľného času.  Ja som tieto veci nechávala po jeho odchode na deti.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Nejaký čas som premýšľala, až som Jurajovi po niekoľkej návšteve, keď mi prišiel s niečím pomôcť, ponúkla, či sa nechce nasťahovať do letného domčeka. Nebolo to veľké, len kuchynka, izba a spálňa, ale vždy lepšie ako v malom podnájme. Juraj ponuku prijal s nadšením a do mesiaca mal veci u mňa.

Tak sa z môjho bývalého muža stal môj podnájomník. Kamarátky sa mi najprv čudovali, že ony by neverníka späť vziať nedokázali. V našom prípade sa však žiadna romantika ani oprášenie citov nikdy nekonali. Ani sme do toho s tým nešli, že sa opäť dáme nebodaj dokopy. Sme kamaráti, ktorí si, ak treba, pomôžu. Ja Jurajovi občas donesiem, ak mi ostane viac z obeda, on sa mi stará o záhradu a opraví čo treba.

V mladosti som síce bola veľká romantička, dnes sa ale na veci pozerám pragmaticky. Ak to vyhovuje nám, tak je všetko ako má byť.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, VH
Odporúčame